Mikroagresia vylučuje, neguje alebo znehodnocuje duševné myšlienky, pocity alebo skúsenostnú realitu osoby alebo skupiny. Môže v obetiach vyvolať pocit, že sa s nimi zle zaobchádza alebo že sú vylúčené.
Psychologické dilemy, ktoré vznikajú, môžu viesť k zvýšenej miere rasového hnevu, nedôvere a strate sebaúcty. Rasizmus a diskriminácia majú za následok zvýšenú mieru depresie, dlhodobého stresu, traumy a úzkosti.
Mikroagresie časom vytvárajú vnútorný konflikt a chronický stres. Tí, ktorí zažívajú mikroagresiu, môžu pociťovať napätie, ktoré vedie k fyzickej tiesni a úzkosti. Často sa môžu vyrovnávať so zmätkom, hnevom, úzkosťou, bezmocnosťou, beznádejou, frustráciou, paranojou a strachom, ktoré vedú k negatívnym mechanizmom zvládania, ako je popieranie, užívanie návykových látok a stiahnutie sa. Na záver možno povedať, že byť príjemcom (alebo svedkom) mikroagresívneho správania môže viesť k traume, príznakom úzkosti a depresie, ako aj k sociálnym fóbiám a nespoločenskému správaniu.