V súčasnosti väčšina ľudí zažila alebo bola svedkom nejakého druhu mikroagresívneho správania, v dôsledku ktorého sa oni aj ostatní ľudia okolo nich cítili nepríjemne, trápne a v mnohých prípadoch si neboli istí, či majú reagovať alebo nie. Psychologické dilemy, ktoré predstavuje pre príjemcov aj páchateľov, a vnútorná a medziľudská dynamika sú nedostatočne preskúmaným fenoménom.
Ľudia, ktorí sa stali cieľom mikroagresívneho správania, sa cítili ešte horšie, keď iní ľudia komentovali mikroagresívne správanie, ako napríklad: „Prekonaj to“ alebo „Som si istý, že to tak nemyslela“. Takéto komentáre sú v skutočnosti samy o sebe mikroagresívne, dokonca agresívne. Prejavujú sa napríklad slepotou voči farbám pleti, spochybňovaním úsudku, popieraním zdravotného postihnutia alebo osobnej identity, ktoré patria do kategórie mikroagresie, čím vytvárajú začarovaný kruh a nútia obete mikroagresie spochybňovať samých seba, svoje skúsenosti a emócie, ako aj svoje presvedčenie, hodnoty a predstavy, a vedú k nízkej sebaúcte, sebadôvere a sebahodnoteniu.