Téma 2 Dekonštrukcia mikroagresie

Dekonštrukcia významu mikroagresie je ďalším náročným krokom. Až keď si je osoba vedomá predsudkov, môže konať, naučiť sa ako reagovať a ako rámcovať komunikáciu, aby sa účastníci cítili posilnení a nie ako obete. Je možné sa scitlivieť nácvikom empatického počúvania (viac v kapitole 4), alebo snahou o sebauvedomenie v danom momente.

Ak sa napríklad rozhodnete zasiahnuť, keď vidíte, že sa rozvíja mikroagresia, môžete zvážiť, či nezasiahnete slovami: „Prečo to hovoríš? Alebo nechápem ten vtip. Môžete mi to vysvetliť?

Alebo môžete zvážiť, či iniciátora mikroagresie oslovíte neskôr.

• Ak sa na vás obráti osoba, ktorá je zranená alebo znepokojená niečím, čo ste povedali, je dôležité nereagovať obranne. Je ťažké prijať kritiku, o to viac, keď vás kritizujú za niečo, čoho si nie ste vedomí. Pravdepodobne nebolo vaším zámerom spôsobiť niekomu bolesť alebo ho uraziť.

Snažte sa teda počúvať a byť empatický. Vyhnite sa výrokom typu „to som nemyslel vážne“ alebo „hovoril som vtip“. Nesnažte sa znehodnotiť pocity druhej osoby.

Bez ohľadu na váš úmysel slovne potvrďte, že ste počuli, čo druhý hovoril: „Počul som ťa, cítim tvoju bolesť a moje budúce ja bude konať ohľaduplnejšie, pretože si sa so mnou o to podelil.“ Ospravedlňte sa, ale nečakajte odpustenie. Ak to vzťah medzi vami a zranenou osobou dovoľuje, môžete zvážiť kladenie ďalších otázok a odhaľovanie ďalších verbálnych alebo neverbálnych mikroagresií, ktoré ste náchylní robiť.