Problém s ľudskými právami a nenávistnými prejavmi spočíva v tom, že často ide o protichodné ľudské práva. V prípade mikroagresie sa to môže považovať za to isté. Znova a znova musíme vyvažovať a zvažovať, ktoré konfliktné ľudské práva majú v každom konkrétnom prípade prednosť. Napríklad naše právo na slobodu prejavu môže byť v konflikte s právom na slobodu náboženstva alebo viery. Alebo právo na slobodu prejavu v konflikte s právom na vzdelanie. Ešte zásadnejšie je, že existuje šedá zóna medzi právom na slobodu prejavu a zákazom všetkých foriem diskriminácie alebo zneužívania slobody na šírenie nenávisti.
V každom prípade sa teda musíme rozhodnúť, ktoré právo má prednosť a je „dôležitejšie“ v danom prípade. V našej spoločnosti nakoniec rozhoduje sudca. Ale to, čo sudca rozhodne, je ovplyvnené verejnou a politickou diskusiou, pretože tá je ukazovateľom toho, ako spoločnosť rieši mikroagresiu a nenávistné prejavy.