Téma 4 Aspekt III – Kto je mikroagresívny?

Posledným dôležitým aspektom mikroagresie je, že ide o druh agresie, ktorá nemusí byť nevyhnutne vedená s úmyslom ublížiť. To spôsobuje, že mikroagresiu je ťažké pochopiť.

Priamočiarejšia fyzická agresia, ako napríklad udretie niekoho, bude vždy s úmyslom niekomu ublížiť. V prípade mikroagresie to však neplatí. Na ilustráciu sa pozrime na iný príklad: ženy často dostávajú vtipy, že patria do kuchyne a nie do práce.  Môže ísť o náhodný „vtip“, ktorý niekto urobí s cieľom, aby bol vtipný. Zlomyseľní ľudia môžu mať pri tejto poznámke stále úmysel poškodiť druhú osobu, ale to nie je nevyhnutné na to, aby išlo o mikroagresiu.

Mikroagresia môže byť dokonca prezentovaná ako kompliment, napríklad keď niekomu poviete, že hovorí jazykom tak skvele ako je len možné hoci pochádza z iného etnického prostredia, hovorí lepšie ako je norma. Aj keď to niekoho mohlo skutočne pozitívne prekvapiť, poznámka opäť súvisí s predsudkami o určitej skupine, v tomto prípade etnickej menšine.

Keďže výrok alebo čin súvisí so základnými predsudkami o skupine, ktorá je v tomto kontexte vo všeobecnosti znevýhodnená, škoda vzniká tak či tak, či už zámerne alebo nie. Situácia posilňuje základné predsudky a naznačuje, že je v poriadku tieto predsudky zachovať.

Tento aspekt mikroagresie pravdepodobne spôsobuje, že každý z nás sa občas previní mikroagresiou. To však neznamená, že sme všetci hrozní sexisti, rasisti a podobne. Znamená to však, že existuje priestor na zlepšenie prostredníctvom vytvárania povedomia o tomto jave a jeho vplyve na ľudí.