Téma 2 Pasívne vylúčenie

Pasívne vylúčenie nemusí byť úmyselným alebo zlomyseľným, ale skôr dôsledkom implicitnej zaujatosti alebo presvedčenia o tom, kto by mal byť zahrnutý a kto vylúčený, čo spôsobuje, že obavy týchto pasívne vylúčených osôb sú vnímané ako nepatrné a nedôležité. To vyústi do toho, že ich nezahŕňame do rozhovorov, spoločenských stretnutí alebo aktivít, alebo ich nepozývame k účasti na podujatiach alebo participácii v skupinách.

Oznámením, že celá záležitosť je „mikro“, sa môže zdať, že nejde o niečo veľmi dôležité. Lenže keď hovoríme o „mikroagresii“, v skutočnosti sa zaoberáme a myslíme tým na jemné prejavy vylúčenia.