Téma 1 Úvod do problematiky nenávistných prejavov

Ako už bolo opísané, mikroagresia môže byť formou verbálnej diskriminácie (okrem iných prejavov). Nie každá mikroagresia je však slovnou diskrimináciou a rovnako nie každá slovná diskriminácia by sa mala považovať za mikroagresiu. Nenávistné prejavy sú ďalším príkladom verbálnej diskriminácie, ktorá bola predtým definovaná v projekte Erasmus+ Argumenty proti agresii ako:

‘‘Nenávistným výrokom je násilie, ktoré sa šíri jazykom, slovami a obrázkami, či už online alebo off-line. Nenávistný prejav je zameraný voči celým skupinám, ktoré sú vylúčené v skutočnom živote a na internete. Nenávistné reči urážajú, vyhrážajú sa a opovrhujú ľuďmi z dôvodu ich pôvodu, viery, pohlavia alebo sexuálnej orientácie. Na sociálnych sieťach nenávistné prejavy vytvárajú nepriateľské prostredie, ktoré môže v skutočnom živote vyvolať aj násilné činy.’’

Ďalej sa v projekte uvádza niekoľko kritérií nenávistných prejavov. Uvádzajú, že identifikácia výrokov ako prejavov nenávisti je zložitá, pretože tento typ jazyka sa nemusí nevyhnutne prejavovať priamo ako nenávisť alebo emócie. Nenávistné prejavy sa môžu skrývať aj vo výrokoch, ktoré na prvý pohľad vyzerajú normálne alebo racionálne. Pojem nenávistné prejavy zahŕňa množstvo situácií:

• podnecovanie k rasovej nenávisti alebo inými slovami k nenávisti voči osobám alebo skupinám osôb z dôvodu príslušnosti k rase;
• podnecovanie k nenávisti z náboženských dôvodov, čiže podnecovanie k nenávisti na základe rozlíšenia medzi veriacimi a neveriacimi;
• podnecovanie k iným formám nenávisti na základe neznášanlivosti vyjadrenej agresívnym nacionalizmom a etnocentrizmom;
• Homofóbnu reč tiež možno zaradiť do kategórie nenávistných prejavov, tzv. ‘hate speech’.