Ak neexistuje žiadny skutočný problém, facilitátor môže navrhnúť príklad: Ste na stavenisku nejakej krásnej budovy alebo paláca. Pracuje tam veľa jednotlivcov, maliar, elektrikár, murár, tesár a stavbyvedúci.
Účastníci si môžu vybrať svoju pracovnú pozíciu. Potom ich facilitátor požiada, aby opísali, čo na danej stavbe robia.
Ide o to, že ak presne opisujú svoju prácu (maliar by povedal, že maľuje stenu, elektrikár by povedal, že kladie elektrické káble atď.), nie je to spôsob myslenia o výsledku. Ak by niekto povedal, že stavia palác – to je príklad myslenia založeného na výsledku. Toto by sa dalo aplikovať aj na situácie z reálneho života.