Priatelia alebo rodina sa ma pravidelne pýtajú, či už mám priateľa, hoci ja sa do chlapcov len tak nezamilujem. Často to robia aj ľudia, ktorých takmer nikdy nevidím a viac-menej nepoznám (predstavte si tetu, ktorú vidíte dvakrát do roka na narodeniny).

Cítim sa nepochopená a zaškatuľkovaná. Aj keď ľudia nevedia, že som bisexuálna, stále sa cítim nepríjemne. Okrem toho majú pocit, že so mnou nie je niečo v poriadku alebo že je divné, že nemám partnera, pretože podľa mňa táto otázka naznačuje, že by bolo normálne, keby som mala priateľa, a že je divné, keď poviem, že ho nemám.

Keď ľudia používajú všeobecné výrazy, cítim sa pohodlnejšie, keď odpovedám a v takom prípade dokážem otvorenejšie komunikovať, že sa nezamilovávam len do chlapcov.